Laponsko bolo v minulosti domovom najmä pre tradičných obyvateľov – Saamov. Práve oni začali chovať sobov a žili s nimi nomádskym spôsobom života, čo znamenalo, že putovali so stádom počas ročných období.
Začiatky chovu sobov siahajú až do obdobia po dobe ľadovej, kedy ľudia začali odchytávať divokých škandinávskych sobov a začali ich chovať v malých čriedach. Malé čriedy sa postupne menili na väčšie. Na územie Laponska sa dostal chov sobov niekedy medzi 15. až 17. storočím.
Chov sobov v minulosti
O územia dnešného Nórska, Švédska, Fínska a Ruska prebiehali boje a noví vládcovia uvaľovali na svojich nadobudnutých obyvateľov dane. Saamovia nemali peniaze, a tak dane platili vo forme koží, mäsa alebo samotnými sobmi. Potreba sobov pre to čoraz viac rástla. O sobov mali záujem aj cudzinci, ktorí sa prisťahovali do oblastí, keďže potrebovali ťažné zvieratá na stavbu domov či presun tovaru. Vlastníctvo sobov tak začalo predstavovať istú formu bohatstva.
Tradičným chovom sobov sa zaoberala celá rodina. Ženy mali rovnakú úlohu ako muži a deti dostávali úlohy primerané ich veku. Často sa stávalo, že niekoľko rodín spolupracovalo a spolu aj migrovali so sobmi každý rok po rovnakých migračných cestách. Každá rodina mala svoje pastviny, ale všetka pôda bola spoločná. Ak teda soby nemali dosť jedla, museli migrovať do oblasti iných rodín.
Sobí majitelia teraz
V súčasnosti už majitelia sobov nemigrujú spolu so stádom, ale zháňajú sobov do ohrád. Túto prácu im uľahčujú najmä snežné skútre, štvorkolky a tým majetnejším aj helikoptéry. Na prevoz sobov sa potom používajú dodávky, nákladné autá alebo dokonca kamióny.
Vo Fínsku žije približne 200 000 sobov, pričom každý z nich niekomu patrí. Jedna osoba môže vlastniť najviac 500 sobov, ktorí majú spoločnú značku – rovnaké zárezy v ušiach. Sobích vlastníkov je cca 4400, z toho žien je približne 44%. Soby sa môžu pásť voľne v prírode bez ohľadu na to, kto vlastní pozemok. Územie na chov sobov pokrýva až 36% fínskej zeme.
Ak vás náhodou zaujíma koľko sobov majiteľ vlastní, pýtať sa ho na to nie je ten najlepší nápad. Je to ako opýtať sa, koľko peňazí má na svojom bankovom účte. Chovatelia sobov preto vždy na túto otázku odpovedajú vágne.
Predátori soba
Niekedy ani samotní majitelia netušia, koľko sobov vlastnia. Nie každý sa vráti na zimu domov, a preto je otázne či ostal v lesoch alebo ho niečo počas letnej sezóny ulovilo. Prirodzení predátori soba sú medvede, vlci, rysy, rosomáci, no pre mláďatá sú nebezpečné aj líšky či orly. Ďalším veľkým predátorom je aj samotný človek. Či už ide o pytliakov alebo nepozorných vodičov, počty sobov sú značne redukované aj ľudským pričinením. Vo Fínsku je síce množstvo lesov, ale rovnako aj intenzívna ťažba dreva, ktorá mení prirodzený habitat. A to nehovoriac o klimatických zmenách, kvôli ktorým sa množstvo potravy pre sobov značne redukuje.
Sobia strava
Ak sob ostane vo voľnej prírode počas zimy, schudnúť môže až 20% svojej váhy v porovnaní s jeseňou. Pri hľadaní potravy pod snehom však môže za pomoci kopýt a parohov vykopať až metrovú jamu, ktorá mu môže poslúžiť aj na odpočinok. Jeho potrava v lesoch sa skladá zo 400 druhov rastlín, a to vrátane hríbov a lišajníkov. Počas našich výletov vo fínskych lesoch sme častokrát videli akési vlasy na konároch a kmeňoch stromov. Ide o lišajník, ktorý sa nazýva Old man’s beard, no oficiálne pomenovanie je Usnea. Takzvané vlasy pozostávajú z jednej alebo dvoch húb žijúcich v symbióze so zelenou riasou. Táto rastlina slúži ako krmivo pre zvieratá. Rastie iba na miestach, kde je skutočne čistý vzduch, ako napríklad vo Fínsku. Vyskytuje sa v polárnych oblastiach, ale aj v trópoch. V minulosti sa používal aj ako liek na epilepsiu či čierny kašeľ.
Využitie soba
Soby poskytujú ľuďom mäso, no v minulosti z nich získavali aj mlieko. Sobie mäso sa suší v skorú jar, kedy svieti slnko, ale vzduch je ešte stále studený. Ide o miestnu delikatesu, ktorá je v supermarkete veľmi drahá. A ako si takýto pokrm pripraviť doma? Nasolené mäso necháte jednoducho visieť zo strechy či z odkvapov a dookola natiahnete siete, aby sa naň neulakomili zvery.
Dôležitou surovinou je aj kožušina, ktorá je skvelým materiálom na ošatenie. V minulosti sa tradiční obyvatelia Saamovia odievali takmer celý do týchto kožušín, čo im zaisťovalo teplo aj v tej najtuhšej zime. Parohy neslúžia len ako trofej na stenu, ale aj ako materiál na rôzne dizajnérske výrobky, či už ide o nábytok alebo šperky. Keďže sob je silný tvor, využíva sa tiež ako ťažné zviera. V súčasnosti už len na ťahanie saní, v ktorých sedia turisti.
Prečítajte si tiež Ako vyzerá sob polárny?
Prečítajte si tiež Rok v živote soba: Takto žijú soby v Laponsku
Prečítajte si tiež Ako sa nazýva chovateľ sobov či sobie mláďa?
Sledujte nás na Instagrame a Facebooku.