Francúzština je na celom svete známa ako jeden z najromantickejších a najzmyselnejších jazykov, vďaka čomu nesie prezývku Jazyk lásky. Čo ďalšieho by ste mali vedieť o francúzštine?
Jazyk diplomatov
Francúzština je vplyvným diplomatickým jazykom, pretože mnohé medzinárodné inštitúcie ju majú ako jeden zo svojich oficiálnych jazykov: Európska únia, OSN, Medzinárodný olympijsky výbor, Červený kríž aj Lekári bez hraníc.
Kdekoľvek na svete
Francúzskym jazykom sa hovorí na piatich kontinentoch, pričom je úradným jazykom v 29 krajinách sveta, medzi ktorými sú: Francúzsko, Belgicko, Kanada, Luxembursko, Švajčiarsko, Kongo, Mali, Senegal.
Počítanie má svoju vlastnú logiku
Francúzi majú svoj vlastný spôsob vyjadrovania počtu. Niektoré číslovky nemajú a tak ich skladajú z menších. Výsledkom toho je neustále počítanie, ktoré novému študentovi môže prísť ako zlý vtip. Keďže vo Francúzsku nepoznajú číslovku „osemdesiat“, a skladajú ju ako „štyri-dvadsať“. Skutočná zábava však prichádza ešte pri vyšších číslach, napríklad 99 povedia ako „štyri-dvadstať-desať-deväť“.
Pozor na výslovnosť
Vo francúzštine nájdete veľa slov, ktoré vyzerajú podobne a ktorých výslovnosť je rovnaká, no v skutočnosti znamenajú úplne niečo iné. Ide o jeden z nepopulárnych nuáns tohto jazyka, keďže nie je študent, ktorý by na toto aspoň raz nedoplatil. Napríklad výrazy „auteur/hauteur“ znejú rovnako rovnako, no ich významy sú rozdielne “ autor/výška“. Ďalšími rovnakými slovami je „avocat/avocat“, čo znamená právnik, ale aj avokádo.
Tiché hlásky
Mnohé písmená sa vo francúzskych slovách nečítajú a ostávajú tiché. Napríklad písmená h, n, s, t, x, z sú súčasťou francúzskej abecedy, ale vo pri výslovnosti slov zostávajú väčšinou tiché. Najmä v začiatkoch môže byť náročné sa naučiť, kedy ich treba vysloviť a kedy nie.
Francúzske anagramy
Anagram patrí medzi obľúbené slovné hry a hlavolamy. Ide o metódu vytvárania nových slov, ktorá preusporiada písmená jedného slova, čím vznikne ďalšie. Zvyčajne sa pri tom používajú všetky pôvodné písmená. Francúzsky jazyk má veľa fascinujúcich anagramov. Jedným z nich je „endolori“, čo v preklade znamená bolestivý. Po preskupení písmen vzniká anagram „indolore“, čo znamená úplný opak – bezbolestný.
Špeciálne slová
Francúzština má svoje vlastné výrazy, ktoré nemajú ekvivalent v iných jazykoch. Jedným z takýchto slov je aj „flâner“, ktoré označuje akési bezcieľne putovanie mestom. Toto sloveso vystihuje francúzskosť miest, ako je napríklad Paríž, kde je jednoduché sa bezcieľne túlať a skúmať dlhé hodiny.
Verlan je slang
Vo francúzštine je slang označovaný ako verlan. Vzniká poprehadzovaním písmen vo vnútri slova. Dokonca aj samotný názov verlan vznikol týmto spôsobom, a to zo slova l’envers, ktoré znamená naopak. V súčasnosti sa však verlan nedodržuje úplne presne a zo slov občas nejaké písmeno vypadne, inokedy sa zas pridá. Svojich známych však môžete očariť vysvetlením, že spevák a skladateľ Stromae znamená vlastne maestro. Pozrite si ďalšie slová z verlanu:
cimer = merci (ďakujem)
céfran = Français (Francúz)
tromé = métro (metro)
Rodovo nerovná
Mužské pohlavie je vo francúzštine nadradené. Ide o sexistické pravidlo, ktoré pretrváva dodnes. Aj keď by ste mali skupinu žien a je v nej iba jeden muž, musela by sa osloviť „ils“ – mužským ekvivalentom pre oni. Naproti tomu je fínčina, ktorá je rodovo neutrálna.
Najdlhšie slovo
Hoci väčšina francúzskych slov nie je nejako výrazne dlhá, najdlhšie francúzske slovo je poriadny dlháň. So svojimi 25 písmenami je to „anticonstitutionnellement“, čo znamená „protiústavné“.
Najdlhšia veta
Kniha Bedári, v originály Les Misérables, od Victora Huga obsahuje jednu z najdlhších viet v literatúre s neuveriteľnými 823 slovami!
Jedinečné názvy
Názov francúzskej obce môže mať iba 1 písmeno, napríklad na severe Francúzska je jedna s názvom „Y“. No pomenovanie môže byť aj dlhšie, ako v prípade obce na severovýchode Francúzska s názvom „Saint-Remy-en-Bouzemont-Saint-Genest-et-Isson“.
Vzťah s angličtinou
Francúzština bola úradným jazykom Anglicka v rokoch 1066 až 1362. Po tom, čo Viliam Dobyvateľ dobyl a následne okupoval Anglicko, predstavil národu anglo-normanskú francúzštinu. Hovorili ňou kráľovskí príslušníci, aristokrati a vysokopostavení úradníci, pričom niektorí z nich ani nevedeli po anglicky. Normanská francúzština sa používala aj na súdoch, no obyčajný anglický ľud jej nerozumel, a preto v roku 1362 parlament schválil zákon Pleading in English Act, čím sa angličtina stala oficiálnym jazykom vlády. V priebehu storočí bola francúzština hlavným jazykom ovplyvňujúcim modernú angličtinu. Dnes nájdeme v modernej angličtine 29% slov z francúzštiny, no niektoré zdroja hovoria až o 45%.
Sledujte nás na Instagrame a Facebooku.